United for Peace

Potreba a spôsob prekonania diskriminačných a nepriateľských tendencii v spoločnosti

Úvod

Sme každodenými svedkami veľkých sociálnych premien a pohybov v spoločnosti, ktoré sa za posledných pätnásť rokov od nežnej reolúcie odohrali a stále odohrávajú.Pred rokom a pol, v máji 2004 sme vstúpili do Európskej Únie a celé Slovensko oslavovalo. Bol som na koncerte v Bratislave, ktorý sa pri tejo príležitosti konal. Moderátor tejto slávnosti hovoril povzbudivé slová o lepších platoch a ekonomickej situácii, ktoré nás v EU čakajú. Bolo mi vtedy ľúto, že tam neodzneli slová o európskej jednote a ideáloch, o spoločných hodnotách a spoluúčasti na snahe EÚ šíriť myšlienky mieru, slobody a demokracie vo všetkých kútoch sveta.

Samotná Európska Únia prechádza a prechádzala v poslednom období výraznými zmenami v demografickej, etnickej, rasovej a náboženskej štruktúre jej obyvateľstva. Pribudlo veľa imigrantov arabského, afrického alebo balkánského pôvodu, ktorých deti sú právoplatnými občanmi EÚ, ale necítia sa byť ani Európanmi ani Arabmi alebo Afričanmi. Častokrát sú domácim obyvateľstvom marginalizovaní a pozerá sa na nich ako na občanov druhej kategórie. Necítia sa nikde ako doma, a tiež si nevedia dobre predstaviť svoju budúcnosť v svetlých farbách a trpia dezilúziou.

Takto sa dá napríklad opísať situácia mládeže z predmestí Paríža a iných veľkomiest. Sú druhou alebo treťou generáciou prisťahovalcov, ktorí sú na papieri plnoprávnými Francúzmi, ale v skutočnosti sa tak necítia a ich život na periférii spoločnosti, ako by sme mohli getá, v ktorých žijú nazvať, je strpčovaný každodennou a častokrát neodvôdnenou policajnou brutalitou. Keď po tragickej smrti dvoch chlapcov v trafostanici počas úteku pred políciou, vypukla dvojtýždňová vlna nepokojov celá Európa bola šokovaná a zhrozená. Francúzsky minister vnútra, Sarkozy výtržníkov nazval spodinou, čím situáciu ešte zhoršil. Každý vinil z tejto tragickej situácie niečo iné. Liberáli hovorili o nepružnosti francúzkého pracovného trhu a veľkej nezamestnanosti, ľavicoví novinári a myslitelia o zlej sociálnej situácii, policajnej brutalite a všeobecne panujúcej diskriminácii a pravicové a konzervatívne hlasy spoločnosti obvinovali odlišnosť cudzích kultúr a

veľký dôraz dávali Islamu ako rozhodujúcemu faktoru pri nepokojoch.

Celkovo celá situácia poslúžila ako vietor do plachiet ľuďom, ktorí šíria myšlienky konfliktu kultúr a nemožnosti jednoty medzi rôznými náboženstvami a etnikami. Neobjektívne a neúplné informácie spolu s neznalosťou špecifík francúzskej arabskej menšiny (pričom vo Francúzku je neznámy pojem etnická menšina) a francúzskej tradície demonštrácii možu vyvolať zbytočnú paniku a strach z budúcnosti v celej Európe.

Na Slovensku nezaznel dostatočne silný hlas, ktorý by objektívne zhodnotil situáciu, dal slovo aj ľuďom, ktorých sa to týka, vysvetlil, že Islam bol pri nepokojoch len sekundárny faktor a nie priama príčina nepokojov, ako nám to chce vnútiť napríklad týždeník .Týždeň. Samozrejme, že je potrebné kriticky zhodnotiť situáciu a hladať možnosti nápravy, ale aj chyby a zlihania, ale nemalo by tu chýbať aj nové odhodlanie sa s týmito výzvami popasovať a viera a nádej v lepšiu budúcnosť. Preto príslevky ľudí píšucich napríklad pre týždenník Týždeň zavádzajú našu verejnosť a čo je škoda, hlavne našu mladú generáciu a študentov a vnucujú im svoje teórie o strete kultúr, namiesto toho aby objektívne zhodnotili situáciu a dali priestor na vyjadrenie aj napríklad predtaviteľom islamu a mladým francúzom ktorých sa to týka.

Najjednoduchšie, ale pritom škodlivé je obviniť niekoho alebo niečo z daného stavu, alebo na druhej strane všetku vinu zvalovať na seba kvôli zlému svedomiu z koloniálnej minulosti. Chyba sa stala určite na obidvoch stranách a dalo by sa povedať, že príčiny týchto problémov sú celospoločenské. Je dôležité kriticky zhodnotiť rôzne teoretické pohľady a riešenia, či už na poli ekonómie, sociológie, politológie alebo religionistiky.

Ekonomické riešenia

Veľa ľudí sa na svet pozerá cez prizmu ekonomických interakcii a príčiny problémov v spoločnosti vidí v neutešenej ekonomickej situácii, nezamestnanosti, inflácii a stagnácii.

Určitú rolu pri sociálných nepokojoch hrá aj neschoposť marginalizovanej skupiny presadiť sa na pracovnom trhu a vymaniť sa z chudoby svojou prácou. A za vinu to môžeme dať prílišnym ochranným opatreniam a reguláciam, kde sa zamestnávatelia boja prijať niekoho, s kým by mohli byť problémy lebo ho nemôžu tak ľahko prepustiť a preto uprednostnia napríklad domáceho pred prisťahovalcom, lebo sa boja odlišnosti v kultúre a správaní. Výsledkom takýchto regulácii je vysoká nezamestnanosť a možno až dvojnásobne vysoká nezamestnanosť v radoch potomkov prisťahovalcov. Riešením by bolo z pohľadu liberálov, liberalizovať pracovný trh a tak ho učiniť flexibilnejším a viac prístupným pre každého. Viac ľavicoví politici navrhujú zvýšiť rôzne sociálne príspevky a niektorí by asi navrhovali určité mechanizmy pozitívnej diskriminácie, ktoré ale, z môjho názoru len môžu uškodiť a zvýšiť už aj tak jestvujúce pocity nevraživosti medzi príslušníkmi menšín a väčšinovým obyvateľstvom. Určite je správnejšie skôr deregulovať nezdravé pracovné zákony, ako látať jestvujúce diery sociálnych nerovností nejakými novými príspevkami. Niektorí liberálni myslitelia zašli oveľa dalej a problém prisťahovalectva chcú riešiť znížením cieľ a obchodných bariér aby sme dali prácu ľudom doma napríklad v Afrike a tak ich nenútili hladať si lepší život v Európe. Tieto opatrenia by určite významne pomohli rozvojovým krajinám vymaniť sa z chudoby ale nie sú zázračným všeliekom proti sociálnym neduhom Európy.

Politické riešenia

Čoraz silnejšie sa ozývajú hlasy hlavne konzervatívnzch politikov po celoeurópskom uzavretí hraníc pred novými imigrantmi a samozrejme sa do nového svetla stavia otázka či prijať Turecko do EÚ. Keď som minule pozeral diskunú reláciu „Pod lampou“, tak ma nepotešil názor jedného diskutéra, ktorý obhajoval svoje názory, pre ktoré tu imigrantov nechce. Že vraj si nie je možné zvyknúť na ľudí s odlišnou kultúrou, správaním a náboženstvom. Pritom tu ide podľa mňa u istú úzkoprsosť, lenivosť a sebectvo zo strany väčšiny ako aj menšiny tolerovať, ale hlavne rešpektovať jeden druhého. Podľa mňa by si konzervatívci konečne mohli uvedomiť, že „moslimovia sú najlepší kresťania“, ktorých Európa má. Mali by sa zamerať na spoločnú tvorbu a šírenie rodinných a morálnych hodnôt, ktoré sú vo svojej podstate nadnáboženské a medzináboženské. A je nutné konštatovať, že moslimovia majú častokrát vačšiu morálnu silu než ich kresťanskí a postkresťanskí spoluobčania. Nechcel by som nahrávať jednej menšine ani prezentovať myšlienky individualistického multikulturalizmu, kde sa každý toleruje, ale inak je mu každý ukradnutý. Chcem vyjadriť názor, že je možné žiť spolu, priateliť sa, učiť sa jeden od druhého a cítiť lásku medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní a etník. Veď náboženstvo by mal byť len prostriedok pre výchovu charakteru k trvalým hodnotám mieru, harmonických rodín a zjednoteného sveta, ako jednej veľkej rodiny. Malo by byť len prostriedkom pre dosiahnutie pravej ušľachtilej ľudskosti. Práve tieto spoločne príjmané morálne hodnoty, ktoré sú zakorenené vo všetkých náboženstvách, ale svojím charakterom tieto presahujú, môžu byť prostriedkom na preklenutie hraníc medzi náboženstvami a prekonanie predsudkov. V pozitívnom prístupe k menšinám a spolupráci s nimi je veľký potenciál a dynamika. Naša spoločnosť a jej vedúci predstavitelia by mala vychovávať mládež k tolerantným postojom a umeniu rešpektovať, počúvať a chápať iných. Je potrebná väčšia vôľa k činnom, viac príkladov harmonického medzikultúrneho spolužitia a viac celebrít a mediálne známich predstaviteľov inteligencie, ktorí sa dokážu postaviť za mierové riešenia sociálnych, etnických a náboženských konfliktov.

Ukončenie diskriminácie

Je neprípustné aby ešte dnes boli ľudia dopredu odmietaní, zavrhovaní a zastrašovaní na základe svojej etnickej, náboženskej a inej identity. Malo by sa pozerať na skutočný výkon a schopnosti ľudí bez prvotného odcudzovania. Znie to ako samozrejmosť, ale až taká to nie je. Je napríklad veľmi smutné, že v nedávnych krajských voľbách bola v mnohých krajoch jedným, z najviac zjednocujúcich prkov práve protimaďarská nálada a snaha vytlačiť predstaviteľov maďarskej menšiny zo samospráv. Jednými z najviac diskriminovaných sú nové náboženské hnutia. Píše s o nich v drvivej väčšine neobjektívne a nikdy pritom nedostanú priestor na vyjadrenie protinázoru, nikdy niesú ani neboli ich členovia pozvaní do diskusných relácii, kde sa on nich hovorí. Na verejnosti sa prezentuje ich obraz, ako veľmi nebezpečných siekt, nezdravých, zhubných spoločenstiev, ktoré sú parazitmi našej spoločnosti. Deti členov týchto náboženských hnutí sú prezentované ako psychicky labilné a nevyvinuté. Pritom tu ide o jasné porušovanie Charty ľudských práv a slobôd, ústavy a viacerých zákonov. Polopravdami „odborníci na sekty“

navodzujú strach a znechutenie u verejnosti a vytvárajú predsudky. Ako príklad cielenej marginalizácie možeme spomenúť nedávne udalosti. 31. októbra vystúpil v Slovenskom národnom divadle reverend Mun, zakladateľ Cirkvi zjednotenia vrámci jeho svetového turné s návrhom reforiem pre OSN. Na akcii sa zúčastnilo 600 hostí a na rovnakej akcii v Albánsku bol reverend Mun prijatý na vládnej úrovni. No žiadne zo slovenských médii o tejto akcii neinformovalo, ale už tyždeň po akcii sa udiali dve rôzne diskusné relácie v rozhlase a televízii o sektách s diskriminačným podtónom, bez účastí členov týchto hnutí a bez spomenutia napríklad tejto udalosti v SND. Tieto skutočnosti sú priamym dôkazom o snahu štátu diskriminovať, diskreditovať tieto náboženské hnutia a udržať predstavu o ich pôsobení len na okraji spoločosti, čiže úplne ich marginalizovať. Čo uvrhuje najmä deti z týchto spoločenstiev do veľmi ťažkej situácie lebo nemôžu zato do akej komunity sa narodili a už od detsva sa musia vyrovnávať s traumou zo strachu o stratu kamarátov a posmievania, a preto skoro nikdy neprezradia svoju identitu a majú pocit, že stále niečo musia schovávať. Určite v podobnej situácii sú aj deti moslimov, ktoré trpia predsudkami zo strany verejnosti, kvôli nevyváženej a neobjektívnej prezentácii Islamu v médiach.

Alternatívne riešenia problému odcudzenia

V prvom rade sa musí zlepšiť schopnosť médii objektívne a pravdivo informovať občanov o realite života menšín a o svetových problémoch, ktoré sa ich dotýkajú. Média by nemali mať záujem len šokovať negatívnymi informáciami a škandálmi, lebo tak podporujú pocit odcudzenia, straty zmyslu života, straty viery v dobro ľudí tak nepriamo podporujú sebectvo a necitlivosť ľudí, ktorí už neveria, že svet môže byť lepší a všetko vidia cez okuliare sarkazmu a irónie. Obrazom znechutenia z politiky je aj rekordne nízka účasť na regionálnych volbách. Určitú zodpovednosť môžme prisúdiť aj médiam, ktoré neinformujú dostatočne o pozitívnych udalostiach a aspektoch politického, kulturného života. Samozrejme je, že treba odkrývať škandály a skorumpovanosť našej štátnej a podnikateľskej sféry, ale nie na úkor celkového obrazu spoločnosti a vyváženosti správ. Jedna z najdôležitejších oblastí, kde by mal štát prispievať je prevencia násilia, rasizmu, drôg a rizikového sexuálného správania. Štát by mal pravideľne robiť rôzne masívne prevenčné kampane v médiach a na bilbordoch, podporovať zriaďovanie centier mládeže, rehabilitačných a resocializačných centier a hlavne podporovať dynamickú a interaktívnu formu prevencie rizikového a násilného správania na školách, či už priamo v metodike výučby, alebo podporovať a vytvoriť priestor vo výučbe pre rôzne externé programy prevencie poskytované občiaskými združeniami. Štát by mal čo najrýchlejšie implementovať všetky zmluvy a odporúčania OSN, ktoré poskytujú smernice pre metodiku výučby a zlepšenie postavenia a ochrany detí a mládeže v spoločnosti. Tak, aby bola naša mládež dostatočne a správne informovaná o problematike drôg, rasizmu a rizikového a násilného správania.

Mal by sa sprísniť proces zakladania ako aj dohľad nad činnosťou a stanovami politických strán a občianských združení. Príkladom môže byť strana Slovenskej pospolitosti, ktorá už vo svojich stanovách nabáda na porušovanie práv a slobôd menšín. Tiež existujú občianské združenia, ktoré fungujú ako psychologické poradne, ale namiesto objektívneho poradenstva dezinformujú obyvateľstvo o činnosti nových nábožeských hnutí a cieľavedome tieto diskriminujú a pritom sa píšia dotáciami z eurofondov. Ich informácie sú častokrát neoverené, prebraté z neobjektívnych zdrojov a ich pracovníci neprofesionálni. Štát by sa mal prinajmenšiom dištancovať od aktivít týchto OZ a sprísniť svoj dohľad a prešetriť ich postupy a kompetentnosť.

Na vyučovací predmet etika a jej alternatívu náboženstvo by sa mal klásť oveľa vačší dôraz ako prostriedku na výchovu k prospoločeským a pozitívnym postojom k životu, ako aj pochopenie potreby morálky a altruistického zmýšľania. a dať im vo výučbe väčší priestor.

Teraz je najvyšší čas konať. Prekonávať bariéry medzi rasami, etnikami a kultúrami. Je najvyšší čas na konštruktívnu komunikáciu a riešenie konfliktov medzi náboženstvami. Nesmieme sa nechať znechutiť súčasným stavom sveta a upadnúť do nečinnosti. Ako povedal Dr. Martin Luther King:“ V dvadsiatom storočí sa napáchalo toľko zla nie preto, že je na svete tak veľa zlých ľudí, ale preto, lebo všetci dobrí ľudia mlčali.“ Teraz je čas aby sme boli idealisti aj realisti, v tom zmysle, že konečne uskutočníme odvekú túžbu ľudstva po mieri. Možno je to ľahšie než si myslíme, na začiatok stačí usmiať sa na cudzinca a odpustiť susedovi čo nás prednedávnom vytopil. Potom môžme prejavovať lásku svojim blížnym na okolo a učiť naše deti rešpektovať iných a žiť pre vyššie dobro.

Jakub Šimek

posted by jaksim @ 5:47 PM